Najbližšie podujatia

Fotogalérie

KOPANICE

VZÁCNE PLANÉTY

Slnko má planéty – Súča zas kopanice –

akoby s úmyslom vzácnym a požehnaným

nejaký génius rozložil v božej dlani

k poháru dukátov aj v menších kôpkach mince ....

 

Na krásnych planétach tvrdý nám vládol život:

zadarmo nebol tu ani chlieb, ani spev.

Aj silu mládencov, spev krásy mladých diev

delila božia dlaň z čistých váh spravodlivo ...

 

Vlčí Vrch, Dúbrava, Závrská (Dolná, Horná),

Trnávka – no hlavne Krásny Dub – bo tam

z hôr mám okolo rodiska zelený náhrdelník ...!

 

Pri Súči – („dedine“) zázračná sústava

Tých osád v srdci mi, v pamäti zostáva –

Stále viac hrdý cit k nej hneď mi hrá z pŕs veľmi ...!

 

Ján Mikušinec

 

 

 

 

Dubrava.JPGKopanica Dúbrava

Kronika uvádza roku 1984 deväťsto obyvateľov Dúbravy.

Osada Dúbrava patrí do obce Hornej Súče, od ktorej je vzdialená 5 km. Rozlohou je najväčšia z kopaníc a pozostáva z malých odľahlých lazov, ktoré sú od centra osady (pri kultúrnom dome) vzdialené 1 až 5 km.

Ich doterajšie výsledky pri výstavbe svojej osady svedčia o ich mimoriadnej pracovitosti. Ich zápalistýelán, organizačné schopnosti i nadanie sa tu dedia z otcov na synov a na vnukov. Práca človeka je tu spätá s tvorivým myslením. „Vrátim sa späť do rokov minulých, keď tu tvorivo pracovala pre svoje budúce generácie teraz už stará generácia pod vedením ‚richtára osady‘ Jána Chupáča s prezývkou Mičák, ktorý už zomrel.

Roku 1961 bola do Dúbravy zavedená elektrina. Ešte roku 1932 sa začala na Dúbrave stavať svojpomocne škola. Do prevádzky bola daná 1. Októbra 1934.

 

K 26. máju 2001 mala Dúbrava 190 obytných domov s 587 obyvateľmi. Kopanica má vlastný kultúrny dom, kostol, jednu triedu materskej školy, obchodnú sieť. Málotriedna základná škola v osade bola zrušená. Autobusové spojenie do Trenčína je cez Drietomu.

 

KOPANICA TRNÁVKA 
Bez-nazvu-20.jpg

Najprístupnejšou a najbližšou kopanicou je Trnávka, vzdialená od ústredia Hornej Súče iba 2 km. K 26. Máju 2001 mala 177 obytných domov so 495 obyvateľmi. Má 13 osád, nie veľmi vzdialených od cesty. V jej chotári sa nachádza Prírodná rezervácia Debšín. Kopanica má kultúrny dom s požiarnou zbrojnicou, knižnicu, obchod a pohostinstvo. Málotriedna základná škola pre 1.–4. ročník bola zrušená.

 

 

 

KOPANICA závrská

    V úzkej dolinke za Vrchom Stráňou pod kopcom Chabovou si predkovia terajších obyvateľov Závrskej vybrali miesto na svDSCF6754.JPGoj život. A nezvolili zle. Zo všetkých strán chránení kopcami, v blízkosti potoka postavili svoje prvé domy do prostredia krásnej prírody.

    Z urbanistického hľadiska ide v Závrskej o ulicový typ zástavby popri cestnej komunikácii a potoku. V súčasnosti tu žije 277 obyvateľov v 113 obytných domoch. V januári 1937 bola dostavaná a otvorená budova málotriednej školy v Hornej Závrskej, takže deti z kopanice už nemuseli chodiť do školy do dediny. K 31. augustu 2006 bola však škola vyradená zo zoznamu škôl Ministerstva školstva SR pre nedostatočný počet žiakov. Na kopanici tak zostal už len kultúrny dom s požiarnou zbrojnicou a obchod. Roku 1957 sa začalo so stavbou budovy kultúrneho domu, požiarnej zbrojnice a obchodu.

 

 

_MG_2376.jpg

KOPANICA VLČÍ VRCH 

     Mapa Bielych Karpát uvádza pri kopanici Vlčí Vrch nadmorskú výšku 550 m, niektoré jej časti ležia až vo výške 630 m n. m. Je to najvyššie položená hornosúčanská kopanica, ktorá poskytuje krásny výhľad do širokého okolia – do súčanského údolia, na okolité kopce i vzdialené pohoria, na časť Trenčína i blízku Moravu.

Vlčí Vrch je vzdialený od ústredia obce 4 až 5 km severozápadne smerom k hranici s Českou republikou. Počet obyvateľov a domov sa menil, čo súviselo s ťažkou dostupnosťou kopanice.

Prvými osadníkmi boli členovia strážnej služby. Ich úlohou bolo v prípade nebezpečenstva zapáliť oheň na Chabovej a v Dolných Drážkach ako znamenie pre panstvá hradov Súče a Trenčína. Ďalšou ich povinnosťou bolo vypaľovanie čepelí na šable. Za tieto služby mohli bezplatne užívať okolité lúky, vlastniť zbraň a v okolitých lesoch loviť zver na svoju obživu.

O pôvode terajšieho názvu hovorí povesť, ktorá sa odovzdáva ďalším pokoleniam v rôznych drobných, ale nepodstatných obmenách. Pripomeňme si ju:

Do okolitých lesov radi a často chodievali loviť panskí poľovníci zo Súčanskej doliny i zo vzdialenejšieho okolia. Raz za mrazivého jesenného počasia sa poľovníci zdržali v horách dlhšie. Keď sa vracali domov, niekde nad osadou Lipníci narazili na svorku vlkov. Pretože mali málo streliva, museli sa zachrániť iným spôsobom. Hanba-nehanba, v strachu sa vyškriabali na mohutný buk. Vlci sa k nim pokúšali dostať, skákali, rýpali do kmeňa, no buk bol našťastie dosť silný, aby to vydržal. Keď unavení vlci za svitania odtiahli, zliezli zo stromu aj prestrašení a uzimení poľovníci. O tomto svojom nepeknom, no pamätnom zážitku veľa rozprávali, až sa celej lokalite začalo hovoriť Vlčí Vrch.

 

IMG_0577.JPG

Kopanica sa delila na 4 časti – dolná časť Švajdáci, vyššie Malyšáci, nad nimi Habánici a najvyššie Bulejčáci.

 

 

KOPANICA KRÁSNY DUB

O vzniku a osídlení kopanice hovorí viacero povestí. Dve z nich sa zdajú najbližšie pravde a vysvetľujú pomenovanie kopanice, uvádza Júlia Čajová.

Na hrade Súči sa usadili lúpežní rytieri Podmanickí. So svojou družinou rabovali majetky susedných pánov a chatrče vlastných i cudzích poddaných. Najviac bohatstva však získavali z prepadov pocestných, najmä bohatých kupcov, ktorí prechádzali na susednú Moravu. Prepadali ich pri vysokom, košatom dube, pod ktorým viedol kupecký chodník. Okolití páni i kupci sa sťažovali kráľovi. Ten vydal nariadenie Podmanickovcov i s družinou zajať a potrestať podľa rozhodnutia kráľovského súdu. Cisársky veliteľ z Trenčianskeho hradu s kráľovským vojskom napadol Súčanský hrad, aby zbojníkov zajal. Rafael Podmanický so svojou milou Aničkou sa snažili uniknúť tajnou chodbou na koňoch. Dostali sa až na kupeckú cestu, no vojaci ich začali prenasledovať. Pekná Anička uháňala na koni popod košatý dub a zachytili sa jej na ňom dlhé vlasy. Kôň spod nej ušiel a ona zostala zamotaná na konári duba. Keď videla, že zlému osudu neunikne, zahľadela sa do koruny stromu a vzdychla: „Dube, dube, však si krásny, ale mne osudný!“

Odvtedy dub volali Krásny dub a cesta, na ktorej Podmanickí zbíjali, dostala meno Zbojnícka cesta. Samoty, ktoré v okolitých horách vznikali, dostali spoločné pomenovanie Krásny Dub. Dub stál ešte veľmi dlho a svojimi plodmi zalesnil celé okolie. Postupne však začal vysychať a práchnivieť a v druhej polovici minulého storočia jeho zvyšky spadli, aby zúrodnili pôdu pre okolité potomstvo. Krásny Dub je najmenšia hornosúčanská kopanica. Jej osady sú vzdialené od jadra obce približne 2 až 2,5 km severovýchodným smerom. Má dve časti – Krásny Dub Predný a Krásny Dub u Cverenkárov.

Kopanica Krásny Dub leží medzi horami. V minulosti tu boli veľmi ťažké podmienky na život. Nebolo elektriky, cesty, obchodu. Deti dochádzali pešo do 4 km vzdialenej školy v čase i nečase. Kopanica bola najviac postihnutá počas II. svetovej vojny, keď boli vypálené všetky domy u Mikušov.

_MG_2184.jpg

Celá kopanica má dnes 36 obývaných domov, v ktorých žije 111 obyvateľov. V časti Krásny Dub Predný je 15 obývaných domov a 9 víkendových chalúp a chát, v druhej časti kopanice je obývaných 21 domov. Pre veľkú rozptýlenosť jednotlivých usadlostí mala a má kopanica slabú občiansku vybavenosť. Nájdeme tu len malý kultúrny dom s požiarnou zbrojnicou, v súčasnosti nevyužívaný. Základnými potravinami v minulosti zásobovala pojazdná predajňa, dnes si robia občania nákupy v ústredí či v meste.

 

 

© 2018 Horná Súča. Všetky práva vyhradené. Prevádzkované ako eGov-Web spoločnosti ARS NOVA s.r.o.