Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja
Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Horná Súča
a osád Dúbrava, Trnávka, Závrska, Vlčí Vrch, Krásny Dub
2007
obsah
I. História_ 2
II. Analýza súčasnej rozvojovej
úrovne obce a jej rozvojových faktorov_ 3
1. Prírodné, environmentálne a ekologické prostredie
obce 4
A. Zemepisná poloha obce 4
B. Prírodný potenciál obce 5
2. Obyvateľstvo_ 6
A. Demografický vývoj obce 6
B. Veková štruktúra obyvateľstva 7
C. Vzdelanostná štruktúra
obyvateľstva 9
D. Národnostná a náboženská
štruktúra obyvateľstva 10
3. Ekonomická štruktúra a ekonomický rozvoj obce 11
A. Podnikateľská aktivita v obci 11
B. Ekonomická aktivita
obyvateľstva a nezamestnanosť 12
C. Rozpočet obce, štruktúra
majetku a cudzích zdrojov 16
4. Sociálna infraštruktúra obce 18
A. Domový a bytový fond_ 18
B. Školstvo_ 24
C. Zdravotná a sociálna
starostlivosť 24
5. Technická infraštruktúra obce 25
A. Energetické siete 25
B. Inžinierske siete 25
C. Odpadové hospodárstvo_ 26
6. Spoločenské A kultúrne aktivity v obci 27
A. Spoločenský a kultúrny život v
obci 27
7. Cestovný ruch_ 28
III. SWOT ANALÝZA OBCE Horná súča_ 29
IV. rozvojová vízia obce_ 38
V. Strategické ciele, priority a
opatrenia_ 39
A. Cieľ 1: Rozvoj ľudských
zdrojov 40
B. Cieľ 2: Racionálne využívanie
prírodného potenciálu_ 42
C. Cieľ 3: Dobudovanie a rozvoj technickej infraštruktúry 43
D. Cieľ 4: Dobudovanie
a rozvoj sociálnej infraštruktúry 44
E. Cieľ 5: Zabezpečenie
ekonomickej stability samosprávy 45
I.
História
Medzi Starohrozenkovským a Vlárskym
priesmykom sa od moravskoslovenského
pomedzia smerom k Váhu rozprestiera svojrázna Súčanská dolina
s obcami Horná a Dolná Súča. Obidve obce mali v počiatočnom
období jedno spoločné územie, ktoré sa po čase rozdelilo na dve časti. Prvá
písomná zmienka o Súči pochádza z r. 1208 z donačnej listiny,
ktorou nitriansky župan Tomáš daroval časť chotára obce Skala nitrianskemu
biskupovi. Pri popise hraničných medzí tejto pôdy sa zmieňujú aj
o hraniciach „de Sucsa", t.j. Súča. Bohatší je záznam z 11.12.1244,
kedy daroval kráľ Béla IV. pusté pole na poľskej hranici, kysuckú dolinu
a pustatinu Súča Bohumírovi, synovi Soběslava, ktorý dal počas tatárskeho
vpádu vystavať viac hradov a tým zachránil mnohých občanov od smrti.
Dostal za to hodnosť vodcu považských Sikulov. Tohto všeobecne považujú za
vystaviteľa hradu Súča na skalovrchu Krásina, z ktorého dnes už sotva
môžeme nájsť stopy.
Znenie
„Donačnej listiny Bélu IV. z r. 1244 v častiach týkajúcich sa Súče:
„My teda za jeho vernosť a zásluhy udeľujeme ako
odmenu z našich majetkov istú pustú zem na hraniciach Poľska, ktorá je
neobývaná, jemu a jeho potomkom do trvalého vlastníctva, a ešte druhú
zem, zvanú Suczan, na hraniciach Moravy - Čiech, podobne neobývanú, tomuže kniežaťu
Bogomírovi."
Obyvatelia územia sa
venovali najmä pivovarníctvu. Pivo si varili poddaní spočiatku pre vlastnú
spotrebu, no neskôr si zemepán v 17. storočí zriadil vlastné pivovary,
a tak okolo r. 1640 okrem iných zriadil pivovar aj v Hornej Súči.
Konkurencia panských pivovarov postupne zlikvidovala domáce varenie piva,
v krčmách sa smelo predávať pivo len z panských pivovarov,
a dokonca poddaným sa predpisovalo zakupovať určené množstvo piva pri
rozličných príležitostiach, čím sa ich bremeno ešte zvyšovalo. Príjem z pivovarov
dosiahol časom až polovicu všetkých príjmov panstva. Panstvo malo 4 pivovary:
v Dubnici, Nemšovej, Turnej a v Hornej Súči. Nemšovský pivovar bol v r. 1780 zrušený. Výroba
piva bola ukončená približne v r. 1835-1840. Pivovary tvorili obyčajne 1
hospodársky celok s majerom, pálenicou a mlynom. Majer dodával jačmeň
a okrem toho mal pivovar v mieste aj svoje chmelnice. Okrem
pivovarníctva sa venovali páleniu liehu z raže. Pálenie malo panstvo vo
vlastnej réžii len krátku dobu a čoskoro držali pálenice židovskí
arendátori.
Horná Súča rástla rýchlo,
tvorili sa nové kopanice, takže počtom obyvateľov predstihla aj Dolnú Súču.
Počiatky osamostatňovania sa od Dolnej Súče môžeme datovať asi okolo r. 1700,
čo bolo podmienené hlavne hospodárskymi
záujmami obce Horná Súča.
II.
Analýza súčasnej rozvojovej úrovne obce
a jej rozvojových faktorov
Rozvojová
úroveň priestoru a teda i obce je ovplyvnená tromi základnými
podmienkami:
- disponibilitou rozvojového potenciálu,
- schopnosťou využitia rozvojového potenciálu,
- vonkajším prostredím, ktoré tvorí legislatíva, ekonomický rozvoj spoločnosti, disponibilita verejných zdrojov a systém ich prerozdeľovania.
Rozvojový potenciál obce tvorí jej územná a ekonomická priestorová štruktúra, ktorá je systemizovaná v týchto skupinách:
- prírodné zdroje,
- obyvateľstvo,
- miestne hospodárstvo,
- technická infraštruktúra,
- sociálna infraštruktúra,
- miestna samospráva s jej ekonomickými podmienkami.
Keďže
jednotlivé podsystémy priestorovej štruktúry sú navzájom späté je ťažké určiť,
ktorý z uvedených faktorov je najdôležitejší. Preto pri analýze
rozvojových faktorov a rovnako pri ich prognózovaní je potrebné venovať
dostatočnú pozornosť všetkým faktorom. Nevyváženosť rozvojových faktorov
obmedzuje dynamiku rozvoja a je jednou z príčin rozvojovej
diferenciácie medzi obcami a regiónmi.
1.
Prírodné, environmentálne a ekologické
prostredie obce
A.
Zemepisná poloha obce
Obec Horná Súča je
vzdialená 18 km
od krajského mesta Trenčína (cez Hrabovku 13 km).
Z hľadiska cestnej doprava cez obec vedie cesta III. triedy,
spojnica k obci Dolná Súča a na druhej strane na obec Drietoma.
Z administratívneho
hľadiska je obec začlenená do okresu Trenčín a Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Vzhľadom
k tomu, že obec je otvorenou ekonomickou a sociálnou jednotkou
s väzbami na svoje okolie je
dôležité, kde sa v tomto priestore nachádza.
Mapa 1:
Geografická poloha obce Horná Súča
B.
Prírodný potenciál obce
Obec Horná Súča je súčasťou
Bielych Karpát. Stred obce leží v nadmorskej výške 315 m. Severná a stredná
časť územia Hornej Súče je odvodňovaná potokom Súčanky ako pravostranným
prítokom Váhu. Menšia južná časť je odvodnená bezmenným potôčikom do riečky
Drietomica. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanky na východe -290 m nad morom. Najvyšším
vrchom je Javorník s nadmorskou výškou 783 m. Hornatinový reliéf
okrem neho dotvárajú Čerešienková 758
m, Fornáková 627 m, Chabová 750 m a Košáre 700 m. Horná Súča je
charakteristická kopaničiarskym osídlením s piatimi kopanicami - Dúbrava,
Závrská, Vlčí Vrch, Trnávka, Krásny Dub a tie menšími rozptýlenými
usadlosťami. Výmera obce je 5382
ha.
Vegetačný kryt krajiny je
tvorený lesmi a poľnohospodárskymi kultúrami, s lúčnymi
spoločenstvami. Podľa lesného vegetačného stupňa patrí toto územie do bukového
a dubovo-bukového pásma. Lesné porasty sú tvorené prevažne bukom, smrekom,
dubom a smrekovcom opadavým. Pri potokoch rastú rôzne formy vŕb
a jelša lepkavá. Krajina je dotváraná lúkami a pasienkami a tie
sú často lemované živým plotom.
Územie má horskú klímu vo
vrchovinovej časti chladnú a v údolnej časti mierne teplú. Ročný úhrn
zrážok v horskej časti dosahuje 800-1000 mm v údolnej
časti 600-800 mm.
Priemerná teplota v júli je v horskej časti 12-16 °C/rok,
v údolnej časti 17,5-19,5 °C/rok. Snehová pokrývka sa na severe
a západe udrží 120-140 dní, na juhovýchode 100-120 dní.
Na
geologickej stavbe územie Hornej Súče sa podieľajú druhohorné horniny bradlového
pásma, pleogenné horniny flyšového pásma a pokryvné krartérne sedimenty.
Územie má veľmi zložitú príkrovovú stavbu.
Územie
Hornej Súče má pestrú flóru a faunu zodpovedajúcu geografickému pásmu
a hospodárskej činnosti, ale vplyvom necitlivej premeny pestrej skladby
podhorskej krajiny na veľkoplošné lány, stavby s veľkou koncentráciou
dobytka, oplotkové hospodárenie, rekultivácie atď., mala negatívny dopad na
krásu prírody a všetko čo v nej žije.
2.
Obyvateľstvo
A.
Demografický vývoj obce
Obec
Horná Súča patrí do kategórie veľkých
obcí. K 31.12.2006 žilo v obci 3 454
obyvateľov. Z tohto počtu je 1 752 mužov ( 50,7 %) a 1 702 žien (49,3
%). Obyvateľstvo je jedným
z rozhodujúcich faktorov vývoja a ďalšieho rozvoja obce.
Tabuľka 1: Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2002-2006
| Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
| Stav k 31.12. |
3523 |
3504 |
3503 |
3473 |
3454 |
| Muži |
1794 |
1783 |
1778 |
1764 |
1752 |
| Ženy |
1729 |
1721 |
1725 |
1709 |
1702 |
Graf 1: Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2002-2006
Tabuľka 2: Demografický vývoj v obci v rokoch 1994-2006
| Roky |
1994 |
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
| Narodení |
59 |
39 |
41 |
38 |
45 |
44 |
36 |
36 |
33 |
27 |
31 |
40 |
39 |
| Zomrelí |
35 |
43 |
31 |
43 |
39 |
41 |
43 |
36 |
53 |
41 |
48 |
54 |
40 |
| Demografické
saldo |
24 |
-4 |
10 |
-5 |
6 |
3 |
-7 |
0 |
-20 |
-14 |
-17 |
-14 |
-1 |
| Prisťahovaní |
21 |
21 |
16 |
22 |
29 |
37 |
27 |
27 |
24 |
24 |
42 |
23 |
42 |
| Vysťahovaní |
66 |
43 |
17 |
50 |
37 |
21 |
41 |
28 |
33 |
31 |
30 |
52 |
27 |
| Migračné saldo |
-45 |
-22 |
-1 |
-20 |
-8 |
16 |
-14 |
-1 |
-9 |
-7 |
12 |
-29 |
15 |
Demografický vývoj i migrácia obyvateľstva v obci zobrazujú výraznú charakteristiku obecnej komunity. Za obdobie 1994-2006 má prirodzený prírastok a migračné saldo výrazne kolísavú tendenciu. Najvýraznejší pokles v počte obyvateľstva bol zaznamenaný v roku 2005, a to vplyvom zvýšenia počtu zomrelých a vysťahovaných občanov, čo odzrkadľuje demografické (-14) a migračné saldo (-29).
Graf 2: Migračné a demografické saldo obyvateľstva v obci
Demografický vývoj obec je aj indikátorom celkového súčasného sociálno-ekonomického vývoja v spoločnosti, výrazného zhoršenia sociálnej situácie mladých rodín, problematických možností riešenia bytového problému, ale najmä pracovných a existenčných podmienok. Migračný vývoj obyvateľstva zasa citlivo reaguje na pozitívne alebo negatívne signály, najmú v sociálno-ekonomickej oblasti.
B. Veková štruktúra obyvateľstva
Demografický vývoj obyvateľstva sa odráža predovšetkým vo vekovej štruktúre obce. Všeobecným prejavom demografického vývoja obyvateľstva v obciach je nepriaznivá veková štruktúra z hľadiska vekových kategórií. Vo vekovej štruktúre obyvateľov podľa údajov za rok 2001 obce Horná Súča prevládajú obyvatelia v produktívnom veku, ktorí tvoria viac ako 60% podiel z počtu obyvateľov, potom nasledujú obyvatelia tvoriaci predproduktívnu vekovú kategóriu (20%) a poproduktívna veková kategória s 19,35%. Výrazný rozdiel z predchádzajúcich rokov medzi predproduktívnou a poproduktívnou vekovou kategóriou sa ustálil v posledných rokoch predovšetkým vplyvom nárastu pôrodnosti v obci.
Index starnutia v obci dosahuje hodnotu 96,76, čo je ale v porovnaní s indexom starnutia SR priaznivé, t.j. na jedného mladého, predproduktívneho obyvateľa pripadá v obci 0,96 obyvateľa v poproduktívnom veku (dôchodcu). V roku 2001 bol priemerný vek obyvateľstva 36 rokov.
Veková štruktúra obyvateľstva obce podľa pohlavia je charakteristická pre vidiecku populáciu na Slovensku. Obnova generácie je síce pomalá, ale zabezpečujúca prirodzenú reprodukciu obyvateľstva v obci. V obci prevláda mužské zložka populácie.
Tabuľka 3: Veková štruktúra obyvateľstva obce Horná Súča
| Veková kategória |
1991 |
2001 |
| Počet obyvateľov celkom |
3674 |
3549 |
| Predproduktívny vek -
muži (0-14) |
454 |
362 |
| % |
24 |
20 |
| Predproduktívny vek - ženy (0-14) |
431 |
348 |
| % |
24,2 |
20 |
| Produktívny vek - muži (15-59) |
1170 |
1208 |
| % |
61,9 |
66,8 |
| Produktívny vek - ženy (15-54) |
891 |
944 |
| % |
49,9 |
54,2 |
| Poproduktívny vek - muži (60+) |
265 |
238 |
| % |
14 |
13,2 |
| Poproduktívny vek - ženy
(55+) |
463 |
449 |
| % |
25,9 |
25,8 |
| Index starnutia |
82,25 |
96,76 |
| Priemerný vek u mužov |
32,6 |
34,6 |
| Priemerný vek u žien |
35,6 |
37,4 |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
Index starnutia = poproduktívny vek / predproduktívny vek
Graf 3: Veková štruktúra obyvateľstva v % v roku 2001
Graf 4: Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v rokoch 1991-2001
C. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva
Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva dáva predpoklad k ekonomickému rozvoju obce, vytvára možnosti na trhu práce a ovplyvňuje hospodársku aktivitu obce, najmä záujem o samostatné podnikanie.
Vzdelanostná úroveň v obci v porovnaní s ukazovateľmi za SR je menej priaznivá. V obci je vysoký podiel občanov so základným a učňovským vzdelaním bez maturity (67,7%). V roku 2001 malo vysokoškolské vzdelanie 44 obyvateľov, a to predovšetkým univerzitného charakteru.
V mužskej populácii obce prevláda vo vzdelanostnej štruktúre už spomínané učňovské vzdelanie bez maturity. Vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 23 mužov. V ženskej populácii obce prevláda vo vzdelanostnej štruktúre základné vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie malo 21 žien.
Tabuľka 4: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva obce Horná Súča
| Najvyšší skončený stupeň
školského vzdelania |
Muži |
Ženy |
Spolu v r.2001 |
Spolu v r. 1991 |
| Základné |
466 |
637 |
1 103 |
1524 |
| Učňovské (bez maturity) |
816 |
484 |
1 300 |
949 |
| Stredné odborné (bez maturity) |
10 |
10 |
20 |
11 |
| Úplné stredné učňovské (s maturitou) |
13 |
13 |
26 |
18 |
| Úplné stredné odborné (s maturitou) |
76 |
176 |
252 |
225 |
| Úplné stredné všeobecné |
20 |
41 |
61 |
28 |
| Vyššie |
1 |
2 |
3 |
- |
| Vysokoškolské bakalárske |
2 |
0 |
2 |
- |
| Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské |
21 |
21 |
42 |
- |
| Vysokoškolské doktorandské |
- |
- |
- |
- |
| Vysokoškolské spolu |
23 |
21 |
44 |
- |
| Vysokoškolské podľa zamerania: |
|
|
|
|
| - univerzitné |
8 |
17 |
25 |
16 |
| - technické |
6 |
0 |
6 |
4 |
| - ekonomické |
5 |
3 |
8 |
2 |
| - poľnohospodárske |
4 |
1 |
5 |
7 |
| - ostatné |
- |
- |
- |
4 |
| Ostatní bez udania školského vzdelania |
1 |
0 |
1 |
- |
| Ostatní bez školského vzdelania |
1 |
2 |
3 |
1 |
| Deti do 16 rokov |
381 |
355 |
736 |
885 |
Graf 5: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva v obci Horná Súča
D. Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľstva
Obec Horná Súča je takmer národnostne jednoliata, prevládajú občania so slovenskou národnosťou (97,46%). Okrem uvedeného v obci žijú obyvatelia maďarskej (0,05%) a českej národnosti (0,78%).
Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva výrazne prevláda rímsko-katolícke vierovyznanie (96,9%), čo je prejavom dlhodobej cirkevnej tradície a histórie obce. Veriacim Rímskokatolíckej cirkvi slúži kostol a farský úrad v ústredí obce, kostol na kopanici Dúbrava a kaplnka na Vlčom Vrchu.
Graf 6: Prehľad obyvateľstva obce podľa náboženské vyznania
3. Ekonomická štruktúra a ekonomický rozvoj obce
Na ekonomickom rozvoji obce sa podieľajú viaceré podnikateľské subjekty pôsobiace na jej území. Podieľajú sa na vytváraní hrubého domáceho produktu, vytvárajú v regióne určitú úroveň zamestnanosti a tiež prispievajú k rozvoju obce prostredníctvom daňových platieb do obecnej pokladnice.
Obecná samospráva sa podieľa na ekonomickom rozvoji vytváraním podmienok pre podnikanie, predovšetkým prostredníctvom prenájmu obecného majetku, poskytovania pozemkov a pod. Aj občania, ktorí sa združujú v spoločenských a záujmových organizáciách, v kultúre a športe sa podieľajú nepriamo na rozvoji obce v ekonomickej oblasti.
A. Podnikateľská aktivita v obci
Dôležitými faktormi pre ekonomický rozvoj obce sú taktiež podmienky pre rozvoj podnikania v obci a podnikateľské aktivity súkromného sektoru. Súkromné podnikanie sa v obci sústreďuje predovšetkým do činnosti fyzických osôb zameraných na podnikanie v oblasti obchodu a remeselníckych služieb. Drobná remeselná výroba sa špecifikuje predovšetkým na údržbu, opravu motorových vozidiel a poľnohospodárskych strojov. Z podnikateľských subjektov obce sú najvýznamnejším zamestnávateľom spoločnosť Agrosúča a.s., ktorá sa zaoberá predovšetkým poľnohospodárskou prvovýrobou a živnostník Jaroslav Zemanovič zaoberajúci sa aj pekárenskou výrobou.
Celková podnikateľská aktivita v obci v porovnaní s priemernými ukazovateľmi rozvoja podnikania v SR je aj napriek uvedeným faktom slabšia. Väčšina obyvateľov predovšetkým trvale bývajúcich v obci, sa rozhoduje podnikať ako fyzické osoby na základe živnostenského povolenia, a to najmä z dôvodu straty zamestnania, využitia vzdelania a zručnosti v danom odbore a zamestnania rodinných príslušníkov a blízkych.
Tabuľka 5: Organizačná štruktúra hospodárstva v obci Horná Súča v r. 2006
| Názov
ukazovateľa |
2006 |
| Subjekty vedené v
Registri organizácií |
101 |
| Právnické
subjekty spolu |
5 |
| Podniky, z toho: |
- |
| Obchodné spoločnosti |
- |
| Akciové spoločnosti |
2 |
| Spol. s r.o. |
3 |
| Družstvá |
- |
| Štátne podniky |
- |
| Obecné podniky |
- |
| Organizačné zložky zahraničných osôb |
- |
| Ostatné ziskovo orient. jednotky |
- |
| Fyzické osoby
nezapísané v obchodnom registri - spolu |
96 |
| FO nezapísané v obchodnom registri -
živnostníci |
95 |
| FO nezapísané v obchodnom registri - slobodné
povolania |
- |
| FO nezapísané v obchodnom registri - samostatne
hospodáriaci roľníci |
1 |
Zdroj: OÚ Horná Súča
Graf 7: Štruktúra podnikateľských subjektov obce
B. Ekonomická
aktivita obyvateľstva a
nezamestnanosť
Podľa
posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 bolo v obci Horná Súča evidovaných
3 549 obyvateľov. Z analýzy ekonomickej aktivity obyvateľstva
vyplýva, že z celkového počtu 2 152 obyvateľov v produktívnom
veku bolo ekonomicky aktívnych
1 755
(81%) a z kategórie v obyvateľov poproduktívnom veku 1,7%.
Nezamestnaných bolo 19% obyvateľstva.
Priemerný
ukazovateľ podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v obci na celkovom
počte obyvateľov sa za posledné roky pohybuje v intervale 75-80%, pričom
vyšší podiel dosahujú muži, nižší ženy.
Z ekonomického
hľadiska má pre ďalší rozvoj obce najväčší význam práve ekonomicky aktívna
zložka obyvateľstva.
Tabuľka 6: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa
spoločenskej skupiny a podľa veku a pohlavia v roku 2001
| Vek | Zamestnanec pracujúci za
mzdu, plat, iný druh odmeny |
Členovia |
Podnikatelia |
Vypomá- hajúci v rodinnom podniku |
Ostatní a nezistení |
Ekonomicky aktívni |
|||||
| v štát. podniku |
v súkr. podniku |
v poľ. družstve alebo inej družst. org. |
u iného |
produk- čných družstiev |
bez zamest- nancov |
so zamest- nancami |
spolu |
z toho robotníci |
|||
| 15 - 19 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| muži |
1 |
8 |
0 |
1 |
0 |
0 |
0 |
0 |
20 |
30 |
9 |
| ženy |
8 |
11 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
11 |
30 |
15 |
| spolu |
9 |
19 |
0 |
1 |
0 |
0 |
0 |
0 |
31 |
60 |
24 |
| 20 - 29 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| muži |
75 |
112 |
5 |
6 |
0 |
13 |
2 |
0 |
71 |
284 |
217 |
| ženy |
75 |
137 |
3 |
3 |
0 |
2 |
2 |
0 |
61 |
283 |
163 |
| spolu |
150 |
249 |
8 |
9 |
0 |
15 |
4 |
0 |
132 |
567 |
380 |
| 30 - 39 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| muži |
102 |
83 |
10 |
5 |
0 |
23 |
10 |
0 |
54 |
287 |
222 |
| ženy |
94 |
72 |
10 |
3 |
1 |
4 |
2 |
0 |
36 |
222 |
146 |
| spolu |
196 |
155 |
20 |
8 |
1 |
27 |
12 |
0 |
90 |
509 |
368 |
| 40 - 49 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| muži |
93 |
72 |
15 |
2 |
0 |
12 |
4 |
0 |
33 |
231 |
180 |
| ženy |
87 |
52 |
11 |
0 |
0 |
4 |
1 |
0 |
14 |
169 |
114 |
| spolu |
180 |
124 |
26 |
2 |
0 |
16 |
5 |
0 |
47 |
400 |
294 |
| 50 - 54 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| muži |
30 |
31 |
7 |
0 |
0 |
3 |
0 |
1 |
11 |
83 |
65 |
| ženy |
40 |
11 |
5 |
0 |
0 |
1 |
2 |
0 |
6 |
65 |
46 |
| spolu |
70 |
42 |
12 |
0 |
0 |
4 |
2 |
1 |
17 |
148 |
111 |
| 55 - 59 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| muži |
30 |
16 |
1 |
1 |
0 |
1 |
0 |
0 |
15 |
64 |
48 |
| ženy |
4 |
2 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
1 |
7 |
3 |
| spolu |
34 |
18 |
1 |
1 |
0 |
1 |
0 |
0 |
16 |
71 |
51 |
| Úhrn |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| muži |
331 |
322 |
38 |
15 |
0 |
52 |
16 |
1 |
204 |
979 |
741 |
| ženy |
308 |
285 |
29 |
6 |
1 |
11 |
7 |
0 |
129 |
776 |
487 |
| spolu |
639 |
607 |
67 |
21 |
1 |
63 |
23 |
1 |
333 |
1755 |
1 228 |
| v % |
36,4 |
34,6 |
3,8 |
1,2 |
0,1 |
3,6 |
1,3 |
0,1 |
19 |
100 |
70 |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
Graf 8: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo obce Horná Súča v roku 2001 v %
Z odvetvovej
štruktúry zamestnanosti obyvateľov obce vyplýva, že najviac obyvateľov nachádza
svoje uplatnenie v priemysle, stavebníctve a v obV priemysle pracuje 480, v stavebníctve 191 a v obchode 183
obyvateľov. Viac ako 48% ekonomicky aktívnych obyvateľov odchádza za prácou
mimo obec, do sídiel mimo regiónu, okresu i kraja.
Tabuľka 7: Obyvateľstvo
ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa
odvetvia hospodárstva
| Odvetvie
hospodárstva |
Ekonomicky aktívne
osoby |
|||
| muži |
ženy |
Spolu v r.
2001 |
Spolu v r.
1991 |
|
| Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace
služby |
82 |
44 |
126 |
316 |
| Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby |
39 |
12 |
51 |
67 |
| Rybolov, chov rýb |
- |
- |
- |
- |
| Ťažba nerastných surovín |
3 |
0 |
3 |
- |
| Priemyselná výroba |
199 |
281 |
480 |
554 |
| Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody |
17 |
0 |
17 |
- |
| Stavebníctvo |
190 |
1 |
191 |
335 |
| Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových |
|
|
|
- |
| vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru |
85 |
98 |
183 |
174 |
| Hotely a reštaurácie |
15 |
37 |
52 |
- |
| Doprava, skladovanie a spoje |
43 |
20 |
63 |
77 |
| Peňažníctvo a poisťovníctvo |
1 |
6 |
7 |
|
| Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, |
|
|
|
|
| výskum a vývoj |
14 |
28 |
42 |
|
| Verejná správa a obrana, povinné sociálne |
|
|
|
|
| zabezpečenie |
60 |
33 |
93 |
|
| Školstvo |
7 |
62 |
69 |
84 |
| Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť |
4 |
28 |
32 |
31 |
| Ostatné verejné, sociálne a osobné služby |
19 |
8 |
27 |
64 |
| Súkromné domácnosti s domácim personálom |
- |
- |
- |
|
| Exteritoriálne organizácie a združenia |
- |
- |
- |
|
| EA bez udania odvetví |
201 |
118 |
319 |
60 |
| Spolu |
979 |
776 |
1755 |
- |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
Graf 9: Ekonomicky aktívne obyvateľstva obce podľa pohlavia 
Celkovú
situáciu v ekonomickej aktivite obyvateľstva obce dokresľuje i stav
nezamestnanosti. Údaje za posledné roky vykazujú znižujúci počet nezamestnaných
v obci, pri v podstate negatívnom demografickom vývoji obyvateľstva
a nepriaznivej vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva. Medzi dlhodobo
nezamestnaných patria predovšetkým obyvatelia s ukončeným základným
vzdelaním a vyučením v odbore, ktorí hľadajú najťažšie umiestnenie na trhu práce, predovšetkým v skupine mužov.
Graf 10: Vývoj nezamestnanosti v % v r. 2001-2007
C.
Rozpočet obce, štruktúra majetku a cudzích
zdrojov
Obecná samospráva môže
ovplyvniť ekonomický rozvoj v obci viacerými spôsobmi:
- finančnými zdrojmi, ktorými disponuje v príjmovej časti rozpočtu, v mimorozpočtových fondoch a ich racionálnym využívaním,
- majetkom, ktorým disponuje a ktorý používa na zabezpečenie výkonu obecnej samosprávy,
- vytváraním podmienok pre rozvoj podnikania v obci pre podnikateľské subjekty budovaním technickej infraštruktúry, využívaním regulačných ekonomických a iných nástrojov,
- koordinačnou činnosťou, ktorou môže usmerňovať a ovplyvňovať podnikateľské aktivity a aj ostatných podnikateľských subjektov v obci a v jej okolí.
Priamo môže obec
ovplyvňovať ekonomický rozvoj v obci prostredníctvom rozpočtu
a využitia obecného majetku. Fiškálna decentralizácia prebiehajúca
v ostatnom období spolu s postupným prenesením kompetencií na vyššie
územné celky a obecné samosprávy výrazne zvyšujú zodpovednosť obecnej
samosprávy a rozširujú oblasti, v ktorých môže obec plniť svoje
úlohy.
Ročný rozpočet obce je
základným finančným plánom, ktorý obec každoročne vypracováva a schvaľuje.
V ročnom rozpočte vystupujú dve základné zložky a to ročné rozpočtové
príjmy a ročné rozpočtové výdaje.
Príjmy
rozpočtu obce sú rozdelené do viacerých položiek:
§ podielové
dane - tvoria rozhodujúcu zložku príjmov obce, určujú podiel obce na daniach
štátneho rozpočtu,
§ miestne
dane a poplatky,
§ príjmy
z využívania obecného majetku,
§ predaj
obecného majetku,
§ dotácie,
§ bankové
úvery.
Výdaje
rozpočtu obce sa delia do položiek:
§ mzdy,
odvody, dohody,
§ energie,
vodné, stočné,
§ odvoz
odpadu,
§ opravy
a údržby,
§ pohonné
hmoty,
§ kancelárske
výdavky,
§ telefón,
poštovné,
§ ostatné
výdavky.
V rozpočte
obce Hornú Súča došlo k niekoľkonásobnému nárastu rozpočtu obce na
výdavkovej, ako aj na príjmovej strane. Výrazne saldo rozpočtu bolo zaznamenaná
v roku 2003 vplyvom zníženia investícií do ekonomického, kultúrneho
a spoločenského rozvoja obce.
Tabuľka 9 : Obecný rozpočet v rokoch 1995-2005
| Rozpočet obce |
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
| Príjmy (tis. Sk) |
7488 |
8219 |
14600 |
10092 |
10392 |
9835 |
10935 |
21560 |
33427 |
56495 |
55691 |
| Výdaje (tis. Sk) |
6464 |
6694 |
14056 |
9486 |
9060 |
10064 |
10950 |
21560 |
32310 |
56495 |
55391 |
| Saldo (tis. Sk) |
1024 |
1525 |
544 |
606 |
1332 |
-229 |
-15 |
0 |
1117 |
0 |
300 |
Zdroj: OÚ Horná Súča
Graf 11: Vývoj obecného rozpočtu v r. 1995-2005
4. Sociálna
infraštruktúra obce
Občianska
vybavenosť, resp. sociálna infraštruktúra vytvára v obci podmienky pre
kvalitu života obyvateľstva. Preto snaha a zámery obce Horná Súča smerujú predovšetkým
k rozvoju sociálnej infraštruktúry, aby mohla vytvárať kvalitnú
spoločenskú, kultúrnu a obytnú funkciu.
A.
Domový a bytový fond
Domový
a bytový fond obce ovplyvňuje priamo demografický vývoj obce. Kvalita
bývania pôsobí ako základný faktor pre rozvoj obce a spolu
s infraštruktúrou napĺňa obytnú funkciu obce.
V obci
bol k 31.12. 2001 podľa výsledkov sčítania k 26.5. 2001 tento stav
bytového fondu:
§ 807
trvale obývaných rodinných a bytových domov,
§ 2
ostatné budovy.
Tabuľka 10: Domy, byty a ukazovatele bývania v obci
Horná Súča
| Počet |
Rodinné domy |
Bytové domy |
Ostatné budovy |
Spolu v r. 2001 |
Spolu v r. 1991 |
| Domov spolu |
1 049 |
8 |
4 |
1 061 |
1 012 |
| Trvale obývaných domov |
799 |
8 |
2 |
809 |
857 |
| v % |
98,8 |
1 |
0,2 |
100 |
100 |
| v tom vlastníctvo: |
|
|
|
|
|
| štátu |
2 |
1 |
0 |
3 |
12 |
|
bytového družstva |
0 |
2 |
0 |
2 |
2 |
| obce |
0 |
1 |
1 |
2 |
- |
|
fyzickej osoby |
776 |
0 |
0 |
776 |
843 |
|
právnickej osoby |
3 |
2 |
0 |
5 |
- |
|
ostatných |
18 |
2 |
1 |
21 |
- |
| s 1-2
nadzemnými podlažiami a nezistené |
798 |
3 |
2 |
803 |
854 |
| s 3-4
nadzemnými podlažiami |
1 |
5 |
0 |
6 |
3 |
| s 5+
nadzemnými podlažiami |
- |
- |
- |
- |
- |
| Ubytovacích zariadení bez bytu |
- |
- |
- |
- |
- |
| Neobývaných domov |
250 |
0 |
2 |
252 |
155 |
| z toho:
určených na rekreáciu |
55 |
0 |
0 |
55 |
35 |
| Priemerný vek domu |
41 |
28 |
69 |
41 |
38 |
| Bytov spolu |
1 050 |
42 |
4 |
1 096 |
1 046 |
| v tom:
trvale obývané |
799 |
38 |
2 |
839 |
889 |
| v
% |
95,2 |
4,5 |
0,2 |
100 |
100 |
| z
toho družstevné |
0 |
8 |
0 |
8 |
- |
|
byty vo vlastníctve občana v bytovom
dome |
0 |
16 |
0 |
16 |
- |
|
neobývané |
251 |
4 |
2 |
257 |
157 |
|
neobývané z dôvodu zmeny užívateľa |
3 |
0 |
0 |
3 |
- |
|
neobývané, určené na rekreáciu |
52 |
0 |
0 |
52 |
35 |
|
neobývané, uvoľnené na prestavbu |
11 |
0 |
0 |
11 |
- |
| neobývané, nespôsobilé na bývanie |
71 |
0 |
1 |
72 |
- |
| neobývané po kolaudácii |
12 |
0 |
0 |
12 |
- |
| neobývané v pozostalostnom alebo
súdnom konaní |
15 |
0 |
0 |
15 |
- |
| neobývané z iných dôvodov |
85 |
4 |
1 |
90 |
- |
| nezistené |
2 |
0 |
0 |
2 |
- |
| Trvale obývané byty: |
|
|
|
|
|
| Materiál nosných múrov: kameň, tehly |
626 |
7 |
1 |
634 |
662 |
| drevo |
7 |
0 |
0 |
7 |
6 |
| nepálené tehly |
119 |
0 |
0 |
119 |
188 |
| ostatné a
nezistené |
47 |
31 |
1 |
79 |
33 |
| Veľkosť bytu: 1 obytná miestnosť |
42 |
0 |
0 |
42 |
193 |
|
2 izby |
154 |
11 |
0 |
165 |
313 |
|
3 izby |
303 |
25 |
2 |
330 |
243 |
|
4 izby |
160 |
2 |
0 |
162 |
88 |
|
5+ izieb |
140 |
0 |
0 |
140 |
52 |
| Bývajúcich osôb |
3 363 |
170 |
9 |
3 542 |
3 672 |
| Počet CD |
1 185 |
54 |
4 |
1 243 |
1 152 |
| Počet HD |
879 |
38 |
4 |
921 |
1 104 |
| Obytné miestnosti |
2 665 |
105 |
6 |
2 776 |
3 092 |
| Počet osôb na 1: byt |
4,21 |
4,47 |
4,5 |
4,22 |
4,13 |
| obytné miestnosti |
1,26 |
1,62 |
1,5 |
1,28 |
1,69 |
| CD |
2,84 |
3,15 |
2,25 |
2,85 |
3,19 |
| HD |
3,83 |
4,47 |
2,25 |
3,85 |
3,33 |
| Obytná plocha bytu v m2 |
43 001 |
1 692 |
77 |
44 770 |
36 081 |
| Celková plocha bytu v m2 |
66 925 |
2 595 |
123 |
69 643 |
57 463 |
| Priemerný počet: |
|
|
|
|
|
| - m2 obytnej plochy na 1 byt |
53,8 |
44,5 |
38,5 |
53,4 |
40,6 |
| - m2 celkovej plochy na 1 byt |
83,8 |
68,3 |
61,5 |
83 |
64,6 |
| - m2 obytnej plochy na 1 osobu |
12,8 |
10 |
8,6 |
12,6 |
9,8 |
|
- obytných miestností na 1 byt |
3,34 |
2,76 |
3 |
3,31 |
2,44 |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
Graf 12: Štruktúra domov v obci (členenie podľa obývané,
neobývané, určené na rekreáciu)
Graf 13: Štruktúra bytových jednotiek v obci (členenie podľa
obývané, neobývané)
Graf 14: Členenie trvale
obývaných bytov podľa kategórií v % -
rok 2001
Pozn. : Byty I.
kategórie sú byty s ústredným (diaľkovým) vykurovaním a s úplným alebo
čiastočným základným príslušenstvom. Do II. kategórie sú zahrnuté byty bez
ústredného (diaľkového) vykurovania s úplným základným príslušenstvom alebo
byty s ústredným vykurovaním bez základného príslušenstva. Do III. kategórie
patria byty bez ústredného (diaľkového) vykurovania, ale len s kúpeľňou alebo
len so splachovacím WC a v IV. kategórii sú byty bez ústredného (diaľkového)
vykurovania a bez základného príslušenstva.
Graf 15: Veková štruktúra rodinných domov v roku 2001
Tabuľka 11: Trvale obývané byty
podľa druhu budovy, podľa obdobia výstavby a podľa kategórie bytu
| Obdobie výstavby |
Rodinné domy |
Bytové domy |
Ostatné budovy |
Dom. fond
spolu v r. 2001 |
Dom. fond
spolu v r. 1991 |
| I. Kategória |
|
|
|
|
|
| - 1899 a nezistené |
5 |
0 |
0 |
5 |
12 |
| 1900 - 1919 |
6 |
0 |
0 |
6 |
4 |
| 1920 - 1945 |
7 |
0 |
0 |
7 |
20 |
| 1946 - 1970 |
146 |
7 |
0 |
153 |
188 |
| 1971 - 1980 |
101 |
28 |
0 |
129 |
122 |
| 1981 - 1990 |
94 |
0 |
0 |
94 |
95 |
| 1991 - 2001 |
40 |
0 |
0 |
40 |
- |
| spolu |
399 |
35 |
0 |
434 |
441 |
| % |
91,9 |
8,1 |
0 |
100 |
100 |
| % danej kategórie z celku |
49,9 |
92,1 |
0 |
51,7 |
49,6 |
| II. Kategória |
|
|
|
|
|
| - 1899 a nezistené |
8 |
0 |
0 |
8 |
3 |
| 1900 - 1919 |
5 |
0 |
0 |
5 |
4 |
| 1920 - 1945 |
9 |
0 |
0 |
9 |
7 |
| 1946 - 1970 |
84 |
0 |
0 |
84 |
35 |
| 1971 - 1980 |
16 |
1 |
0 |
17 |
8 |
| 1981 - 1990 |
6 |
0 |
0 |
6 |
3 |
| 1991 - 2001 |
3 |
0 |
0 |
3 |
- |
| spolu |
131 |
1 |
0 |
132 |
60 |
| % |
99,2 |
0,8 |
0 |
100 |
100 |
| % danej kategórie z celku |
16,4 |
2,6 |
0 |
15,7 |
6,7 |
| III. Kategória |
|
|
|
|
|
| - 1899 a nezistené |
6 |
0 |
0 |
6 |
6 |
| 1900 - 1919 |
3 |
0 |
0 |
3 |
15 |
| 1920 - 1945 |
16 |
0 |
0 |
16 |
24 |
| 1946 - 1970 |
32 |
0 |
0 |
32 |
56 |
| 1971 - 1980 |
8 |
0 |
0 |
8 |
12 |
| 1981 - 1990 |
1 |
0 |
0 |
1 |
- |
| 1991 - 2001 |
- |
- |
- |
- |
- |
| spolu |
66 |
0 |
0 |
66 |
113 |
| % |
100 |
0 |
0 |
100 |
100 |
| % danej kategórie z celku |
8,3 |
0 |
0 |
7,9 |
12,7 |
| IV. Kategória |
|
|
|
|
|
| - 1899 a nezistené |
49 |
0 |
0 |
49 |
42 |
| 1900 - 1919 |
19 |
0 |
0 |
19 |
67 |
| 1920 - 1945 |
42 |
0 |
2 |
44 |
65 |
| 1946 - 1970 |
70 |
0 |
0 |
70 |
86 |
| 1971 - 1980 |
16 |
2 |
0 |
18 |
11 |
| 1981 - 1990 |
6 |
0 |
0 |
6 |
4 |
| 1991 - 2001 |
1 |
0 |
0 |
1 |
- |
| spolu |
203 |
2 |
2 |
207 |
275 |
| % |
98,1 |
1 |
1 |
100 |
100 |
| % danej kategórie z celku |
25,4 |
5,3 |
100 |
24,7 |
30,9 |
| Úhrn |
|
|
|
|
|
| - 1899 a nezistené |
68 |
0 |
0 |
68 |
63 |
| 1900 - 1919 |
33 |
0 |
0 |
33 |
90 |
| 1920 - 1945 |
74 |
0 |
2 |
76 |
116 |
| 1946 - 1970 |
332 |
7 |
0 |
339 |
365 |
| 1971 - 1980 |
141 |
31 |
0 |
172 |
153 |
| 1981 - 1990 |
107 |
0 |
0 |
107 |
102 |
| 1991 - 2001 |
44 |
0 |
0 |
44 |
- |
| spolu |
799 |
38 |
2 |
839 |
889 |
| % |
95,2 |
4,5 |
0,2 |
100 |
100 |
| Úhrn - z toho 1996 - 2001 |
19 |
0 |
0 |
19 |
31 |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
V období rokov 1981 -
2001 došlo ku spomaleniu bytovej výstavby a tento trend stále pretrváva.
V tomto období sa postavilo iba 151 rodinných domov. Priemerný vek
bytového fondu je aj napriek tejto skutočnosti
uspokojivý, najčastejšie sa vyskytuje priemerná veková kategória 41
rokov. Tento ukazovateľ potvrdzuje dobrý stav bytového fondu obce.
Tabuľka 12: Vybavenie trvale obývaných bytov v obci - v r. 1991, 2001
| Vybavenie |
Počet v r. 1991 |
Počet v r. 2001 |
||
| bytov |
osôb v bytoch |
bytov |
osôb v bytoch |
|
| Bytov spolu |
889 |
3672 |
839 |
3 542 |
| z toho: |
|
|
|
|
| s plynom
zo siete |
- |
- |
330 |
1 480 |
| s
vodovodom |
|
|
|
|
| v byte |
733 |
3270 |
726 |
3 193 |
| mimo
bytu |
|
|
11 |
31 |
| bez
vodovodu |
|
|
61 |
175 |
|
nezistené |
156 |
402 |
41 |
143 |
| s
kanalizáciou |
|
|
|
|
| septik
(žumpa) |
703 |
3156 |
517 |
2 461 |
| so
splachovacím záchodom |
377 |
1849 |
495 |
2 372 |
| s
kúpeľňou alebo sprchov. kút. |
592 |
2863 |
645 |
2 968 |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
Tabuľka
13: Spôsob vykurovania trvale obývaných budov - rok 1991, 2001
| Vybavenie |
Počet v r. 1991 |
Počet v r. 2001 |
||
| bytov |
osôb v bytoch |
bytov |
osôb v bytoch |
|
| Ústredné
kúrenie diaľkové |
|
|
1 |
6 |
| Ústredné
kúrenie lokálne |
456 |
2257 |
437 |
2 077 |
| na
pevné palivo |
453 |
2244 |
214 |
1 024 |
| na
plyn |
|
|
213 |
1 007 |
|
elektrické |
|
|
4 |
14 |
| Etážové
kúrenie |
|
|
|
|
| na
pevné palivo |
1 |
6 |
46 |
200 |
| na
plyn |
|
|
70 |
299 |
|
ostatné |
|
|
3 |
4 |
| Kachle |
|
|
|
|
| na
pevné palivo |
422 |
1379 |
187 |
616 |
|
elektrické |
1 |
5 |
2 |
12 |
|
plynové |
|
|
14 |
39 |
|
ostatné |
|
|
8 |
27 |
| Iné |
9 |
25 |
71 |
262 |
| Spolu |
889 |
3672 |
839 |
3 542 |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
Tabuľka 14: Vybavenie a rekreačné možnosti domácností - rok
1991, 2001
| Vybavenie |
Počet v r. 1991 |
Počet v r. 2001 |
||
| bytov |
osôb v bytoch |
bytov |
osôb v bytoch |
|
| Samostatná
chladnička |
- |
- |
497 |
2 191 |
| Chladnička
s mrazničkou |
- |
- |
298 |
1 400 |
| Samostatná
mraznička |
149 |
771 |
251 |
1 193 |
| Automatická
práčka |
105 |
531 |
300 |
1 513 |
| Farebný
televízor |
190 |
955 |
539 |
2 534 |
| Telefón v
byte |
67 |
279 |
398 |
1 907 |
| Mobilný
telefón |
- |
- |
74 |
368 |
| Rekreačná
chata, domček, chalupa |
19 |
80 |
19 |
93 |
| Osobný
automobil |
250 |
1286 |
216 |
1 095 |
| Osobný
počítač |
- |
- |
26 |
136 |
| Osobný
počítač s internetom |
- |
- |
- |
- |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
Tabuľka 15: Obývanosť trvale obývaných bytov
| Počet osôb v byte |
Trvale obývané byty podľa veľkosti |
|||||
| 1 izba |
2 izby |
3 izby |
4 izby |
5 + izieb |
spolu |
|
| 1 |
19 |
57 |
38 |
7 |
5 |
126 |
| 2 |
10 |
40 |
56 |
12 |
2 |
120 |
| 3 |
5 |
12 |
47 |
28 |
12 |
104 |
| 4 |
6 |
20 |
49 |
28 |
24 |
127 |
| 5 |
1 |
11 |
53 |
34 |
29 |
128 |
| 6 |
1 |
8 |
42 |
27 |
29 |
107 |
| 7+ |
0 |
17 |
45 |
26 |
39 |
127 |
| spolu |
42 |
165 |
330 |
162 |
140 |
839 |
| % |
5 |
19,7 |
39,3 |
19,3 |
16,7 |
100 |
Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín
Väčšina bytových jednotiek
má 1-2 nadzemné podlažia (803). Podľa počtu
izieb a žijúcich osôb v byte
je úroveň bývania v obci výborná. Z uvedených štatistík z roku
2001 vyplývajú nasledovné závery o vybavenosti trvale obývaných bytov v
obci:
§ 726
bytov je zásobovaných vodou z vodovodu (69%),
§ 517
domácností má septik (49%),
§ 645
domácností má kúpeľňu alebo sprchovací kút (61%),
§ 437
domácností má ústredné kúrenie (41%).
B. Školstvo
V
polovici 17. storočia gróf Ján Illesházy dal postaviť farský kostol a faru. Pri
nej bola v roku 1771 založená farská škola, ktorú navštevovalo 60 detí. V roku
1845 z iniciatívy farára Michala Rešetku bola postavená nová budova školy,
ktorú navštevovalo 295 detí.
Dnešná budova školy bola
postavená a odovzdaná do užívania 30.1.1960, prístavba v roku 1986. Od
17.11.1995 bol základnej škole prepožičaný čestný názov ZŠ s MŠ Michala Rešetku
Horná Súča. Cieľom tohto kroku boli zvýraznenie výnimočnosti osobnosti Michala
Rešetku, pripomenutie jeho mimoriadnych zásluh o všestranný rozvoj obce, ale
najmä školstva. Súčasťou školy je elokované pracovisko v osade Dúbrava. V
súčasnosti má ZŠ v 15 triedach 358 žiakov.
V obci
sa nachádza taktiež Materská škola s dlhoročnou tradíciou, ktorú
v súčasnosti navštevuje 84 detí.
C. Zdravotná
a sociálna starostlivosť
Základná
zdravotná starostlivosť občanov je riešená
priamo v ústredí obce Horná Súča, kde poskytujú svoje služby obyvateľom
všeobecný, detský a zubný lekár. Ďalšie odborné a špecializované
vyšetrenie poskytuje občanom Nemocnica s poliklinikou v Trenčíne.
5. Technická
infraštruktúra obce
Technická infraštruktúra
predstavuje veľmi dôležitý faktor pôsobiaci na ekonomický rozvoj obce. Vytvára
podmienky pre kvalitné bývanie obyvateľstva, rozvoj podnikateľských aktivít
v obci a okolí a poskytuje dôležité služby pre obyvateľov.
A.
Energetické siete
Elektrická energia
Prevádzkovateľom
elektrickej siete v obci je Západoslovenská energetika, a.s.. Elektrické siete sú vybudované predovšetkým
pozdĺž miestnych komunikácií. Sú umiestnené vzdušným vedením na
betónových stĺpoch. Súčasné vedenie je staré cca 20 rokov, ale napriek tomu je
stav tohto vedenia dobrý.
Plynofikácia
Plynofikácia
domácností bola zrealizovaná len v ústredí obce. Na kopaniciach Dúbrava, Závrska, Vlčí
Vrch, Trnávka a Krásny Dub nepredpokladáme zavedenie
plynu z dôvodu ekonomickej neefektívnosti a nezáujmu občanov
o tento druh služby.
B. Inžinierske
siete
Inžinierske
siete vytvárajú základný predpoklad pre rozvoj podnikateľských aktivít
v obci. Ide o finančne náročné investície, pre ktoré obec nedisponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami. V obci nie sú inžinierke siete
vybudované kompletne a v budúcnosti sa počíta s ich dobudovaním.
Vodovod
a kanalizácia
Obec
zabezpečuje pitnú vodu pre obyvateľov v ústredí obce a 60% časť
obyvateľstva osád Závrska a Dúbrava. V krátkodobom horizonte
uvažujeme s výstavbou miestneho vodovodu pre ostatné osady roztrúsené
v chotári obce.
Kanalizačná
sieť v súčasnosti v obci neexistuje, preto jedným z našich
prioritných zámerov je v blízkej budúcnosti vybudovať dažďovú
a splaškovú kanalizáciu obce.
Dopravné siete
a dopravné systémy
Verejnú
dopravnú sieť v obci zabezpečuje autobusová a cestná doprava. Autobusová
doprava slúži k presunu do okresného mesta Trenčín cez pútnické miesto
Skalka nad Váhom a cez obec Hrabovka. Intenzita autobusovej dopravy je na
oba smery počas pracovných dní a víkendu postačujúca. Prípadné medzery
v dopravnom poriadku obyvatelia riešia dopravou na vlastné náklady. Najväčším
nedostatkom z hľadiska dopravnej siete je autobusovú spojenie
s lazníckou časťou Dúbrava, kde intenzita spojov prebieha iba v 4 -
hodinových intervaloch.
Cez
územie obce prechádzajú najmä cesty III. triedy (osady Trnávka, Krásny Dub,
Dúbrava), iba k osade Závrska je vybudovaná miestne komunikácia.
O údržbu miestnych komunikácií sa stará obec Horná Súča, resp. obecný
úrad. Aj napriek našej snahe je stav miestnych komunikácií podpriemerný, preto
predpokladáme v budúcnosti nutnosť resp. potrebu investovať do opravy
komunikácií a zimnej údržby.
C.
Odpadové hospodárstvo
Separovaný
zber odpadu obec Horná Súča realizuje krátkodobo v týchto kategóriách:
sklo, papier, plasty, nebezpečný odpad, elektronický odpad a objemový
odpad, ktorý sa odoberá 1 x za rok.
Hlavným odberateľov odpadu je Považská odpadová spoločnosť, a.s.
Trenčín.
Zároveň
v nadväznosti na novozavedenú legislatívu súvisiacu s uskladňovaním
a zhodnocovaním biologicky rozložiteľného odpadu (BRO) plánujeme v budúcnosti
realizovať buď vybudovanie kompostovacieho zariadenia v réžii obce alebo budeme
riešiť zhodnocovanie BRO individuálne v každej domácnosti prostredníctvom
prenosných kompostovacích zariadení. V súčasnosti už existuje na území našej
obce kompostáreň prevádzkovaná Považskou odpadovou spoločnosťou a.s., ktorej
služby sú pre nás vysoko nákladové a neefektívne.
6.
Spoločenské A kultúrne aktivity v obci
A.
Spoločenský a kultúrny život v obci
V
obci Horná Súča sa každoročne koná množstvo spoločenských a kultúrnych
podujatí pre obyvateľov obce. Na organizácií spoločenského života sa podieľa aj
obecná samospráva poskytovaním priestorov pre jednotlivé podujatia a taktiež spolupodieľaním na organizovaní kultúrnych podujatí.
S obcou
Horná Súča je už tradične spájaná dobrá dychová hudba (Vlčovanka, Chabovienka,
Horsus, Grand), ktorá spestruje kultúrny život obce. Okrem toho sa
o spoločenský život obce starajú Zmiešaný spevácky zbor Hornosúčan, Detský
folklórny súbor Čajka, folklórna skupina Kukulienka a divadelný súbor
s tradíciou od roku 1919.
Na spoločenskom dianí obce sa
bezprostredne podieľajú aj nasledovné organizácie:
§ Dobrovoľný
hasičský zbor (DHZ) - založený
v roku 1903,
§ Futbalový
klub Horná Súča - zúčastňuje sa futbalových súťaží od r. 1962,
§ Jednota
dôchodcov,
§ Zväz
chovateľov poštových holubov.
7.
Cestovný ruch
Cestovný ruch je významným
a nepopierateľným aspektom ekonomického rozvoja príslušného regiónu,
pretože vytvára
pracovné príležitosti pre skupiny
obyvateľov, zvyšuje príjmy, stimuluje kapitálové investície, vytvára
príležitosti pre rozvoj malých a veľkých podnikov.
Obec
Horná Súča sa nachádza v Bielych Karpatoch, v údolí riečky Súčanka. Táto lokalita je
charakteristická prekrásnou prírodou, ktorá poskytuje ideálne podmienky na
celoročné aktivity cestovného ruchu. Celý kataster obce spadá do chránenej
krajinnej oblasti Biele Karpaty. V prírodnej rezervácii Debšín (9,61 ha) je bohatý výskyt
prasličky obrovskej, v prírodnej rezervácii Horná Závrská (1,5 ha) je výskyt
prameniskových mokradí a v prírodnej pamiatke Včelíny (1,29 ha) sú chránené
oligotrofné trávnaté spoločenstvá. Najnižšie položené je jadro obce - 315 m n.m., najvyššiu polohu
majú kopce Čerešienky - 758 m
n.m. a Chabová - 751 m
n.m. Osobitný pôvab v krajinnom obraze obce dotvára
kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry a pestrosťou
ľudových tradícií.
Vzhľadom na prírodné
danosti sa obec bude v budúcnosti snažiť vytvoriť podmienky pre rozvoj
cestovného ruchu v obci a okolí a umožní podnikateľským
subjektom pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu realizovať svoju činnosť
v danej lokalite. Dôsledkom našich aktivít bude zvýšenie ekonomického rozvoja obce, ktorý patrí medzi
strategické ciele obecnej samosprávy.
III.
SWOT ANALÝZA OBCE Horná súča
Swot
analýza obce Horná Súča bola použitá ako metóda, ktorá vychádza:
ü z analýzy
doterajšieho vývoja,
ü súčasného
stavu obce s uvedením jeho silných stránok,
ü súčasného
stavu obce s uvedením jeho slabých stránok,
ü jeho
potenciálnych rozvojových zdrojov - príležitostí (šancí),
ü jeho
potenciálnych ohrození rozvojových zámerov - hrozieb (rizík).
Pre
definovanie základných prvkov SWOT analýzy obce boli využité:
ü poznatky
z doterajšieho vývoja a súčasného stavu vybavenia obce,
ü rozvojové
zámery obce,
ü strategické
ciele, ich priority a opatrenia.
Silné stránky obce
predstavujú potenciálne faktory ďalšieho rozvoja obce vo všetkých základných
oblastiach. Vytvárajú východiskovú základňu pre stanovenie reálnych rozvojových
cieľov.
Slabé stránky obce
predstavujú limitujúce faktory rozvojových zámerov a oblastí, na ktoré
treba sústrediť pozornosť orgánov samosprávy.
Príležitosti (šance) sú
faktormi, ktoré umožňujú pri ich využití naplnenie rozvojových zámerov obce,
ich reálnosť a urýchlenie. Poznanie reálnych príležitostí je východiskom
stanovenia splniteľných rozvojových cieľov.
Ohrozenia (riziká)
predstavujú skutočnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť resp. spomaliť
realizáciu strategických cieľov rozvoja obce. Dôsledná analýza možností vzniku
rizík na celospoločenskej i komunálnej úrovni predstavuje predovšetkým
analýzu možností pri zabezpečovaní finančných zdrojov.
| Poloha obce a väzba na vonkajšie okolie |
|
| Silné stránky |
Slabé stránky |
| -
výhodná
poloha obce vzhľadom na regionálne póly rozvoja, - blízkosť hlavného uzla regiónu - mesta Trenčín, - priaznivé podmienky obce pre rozvoj obytnej funkcie. |
-
nejasné
vlastnícke pomery k pozemkom, - katastrálne územie obce má horský charakter. |
| Príležitosti |
Ohrozenia |
| -
využitie
katastrálneho územia obce pre výstavbu bytovú, občiansku, spoločenskú
i podnikateľskú. - možnosť využitia prírodného a vidieckeho prostredia na agroturistické aktivity a vidiecky cestovný ruch |
-
nedostatok
vlastných i verejných finančných zdrojov na financovanie projektov. |
| Environmentálne a životné prostredie obce |
|
| Silné stránky |
Slabé stránky |
| -
blízkosť
prírodných prvkov a horského prostredia, - dostatok priestorov pre budovanie zón rekreácie a oddychu, - dostatok spodnej vody. |
-
všeobecný
nezáujem znečisťovateľov na zlepšovaní ŽP a odstraňovaní príčin, - nedostatok obecných pozemkov a priestranstiev v obci. |
| Príležitosti |
Ohrozenia |
| -
využitie
prírodného potenciálu na vytváranie rekreačných zón, - ekologické partnerstvo obce s ohrozovateľmi životného prostredia, - rozšírenie separovaného zberu odpadov a ich zhodnocovania, likvidácia divokých skládok, - zvýšiť vedomie obyvateľstva vo sfére ŽP. |
-
ohrozovanie
obce prašnosťou a znečisťovaním ovzdušia, - ohrozovanie čistoty spodných vôd žumpami pri rodinných domoch, - vytváranie divokých skládok odpadu. |
| Technická infraštruktúra |
|
| Silné stránky |
Slabé stránky |
| -
plynofikácia
ústredia obce Horná Súča, - vybavenosť zásobovania ústredia obce pitnou vodou, - dostatočná frekvencia autobusových spojov, - dostatok priestorov pre bytovú výstavbu a subjekty podnikania, - osvetlenie obce, obecný rozhlas. |
-
nevybudovaná
kanalizácia obce, - nedobudovaný vodovod a plynofikácia na odľahlých kopaniciach, - nedostatočná obchodná sieť (predaj a rozmanitosť tovaru), - narušený povrch miestnych komunikácií a chodníkov v obci, - divoké skládky odpadu, separovaný zber. |
| Príležitosti |
Ohrozenia |
| -
dobudovanie
kanalizácie, vodovodu a plynofikácie v celom katastri obce, - rekonštrukcia miestnych komunikácií, úpravy obecných verejných priestranstiev, - rekonštrukcia vodovodu - rekonštrukcia obecných budov. |
-
nedostatok
vlastných zdrojov, nepripravenosť projektov na získanie finančných zdrojov
z fondov EÚ a SR, - narušovanie urbanistickej štruktúry a vzhľadu obce starými, najmä hospodárskymi budovami. |
| Sociálna (občianska) infraštruktúra |
|
| Silné stránky |
Slabé stránky |
| -
dobrá
úroveň bytovej vybavenosti obce s prevahou rodinných domov, s priaznivými
perspektívami ďalšej bytovej výstavby, - vybavenosť obce školskými zariadeniami, zdravotným strediskom, kultúrnym domom, - nízky priemerný vek bytového fondu. |
-
vysoká
prevádzková nákladovosť objektov sociálnej infraštruktúry v pôsobnosti
obce, - neexistujúce sociálne zariadenie pre starších občanov, - neúplný základný sortiment ponuky tovarov a služieb, - zhoršený technický stav obecných objektov, dlhodobé zanedbávanie ich údržby a opráv. |
| Príležitosti |
Ohrozenia |
| -
príprava
projektov, vybudovanie, prípadne rekonštrukcia komunitných centier obce
(kultúrno-spoločenské, športové, obchodno-spoločenské), - pripravenosť pozemkov pre výstavbu bytovú, podnikateľskú i občiansku, - výstavba domova dôchodcov v budove ZŠ na Trnávke, - rozšírenie ponuky tovarov a služieb, skvalitneniu sortimentu a ponuky. |
-
stav
prípravy projektov pre jednotlivé zámery a nedostatok finančných
zdrojov, - vysoký stupeň opotrebenia jednotlivých obecných objektov, potreba údržby, opráv, rekonštrukcií, ako aj zlepšenia vnútorného vybavenia, - potreba súhlasu vlastníkov starých, najmä hospodárskych budov s ich postupným odstraňovaním. |
| Demografický vývoj a ľudské zdroje |
|
| Silné stránky |
Slabé stránky |
| -
jednotná
národnostná a náboženská štruktúra obyvateľstva, - možnosť vzdelávania v obci i v meste Trenčín, - dopravné spojenie do zamestnania, škôl, na kultúrne, športové a iné podujatia, - predpoklady priaznivého demografického i migračného vývoja počtu obyvateľstva, - pomerne vysoká zamestnanosť v obci. |
-
zhoršovanie
vekovej štruktúry obyvateľstva (rasť počtu obyvateľov v poproduktívnom
veku a pokles vo veku predproduktívnom), - nepriaznivá vzdelanostná štruktúra v obci (prevaha základného a učňovského vzdelania), - málo pracovných príležitostí priamo v obci. |
| Príležitosti |
Ohrozenia |
| -
podpora
bytovej výstavby, rast bytového fondu obce, - zvýšenie úrovne vzdelávania v obci, - vybudovanie športového areálu. |
-
nepriaznivý
ekonomický a sociálny vývoj v spoločnosti, ohrozené existenčné
podmienky pre zabezpečenie rodiny, - nezamestnanosť, odchádzanie za prácou, - nepriaznivá veková a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva (rast indexu starnutia). |
| Záujmové združenia, kultúrne a spoločenské aktivity |
|
| Silné stránky |
Slabé stránky |
| -
vybudované
kultúrne objekty, - iniciatívny prístup organizátora Obec Horná Súča, - dlhoročná tradícia dychovej hudby, - vytvorené podmienky pre aktivity dôchodcov, - dlhoročná tradícia v organizovaní kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. |
-
schátralé
kultúrne objekty obce, - neexistujúci športový areál, - nedostatočná zapojenosť podnikateľských subjektov na kultúrno-spoločenských akciách, - upadanie záujmu o tradičné obecné podujatia (športové, kultúrne, spoločenské). |
| Príležitosti |
Ohrozenia |
| -
zapojenie
všetkých vekových zložiek obyvateľstva na záujmových aktivitách, - poskytovanie obecných priestorov pre stretávanie a organizovanie kultúrnych podujatí, - pokračovanie v tradíciách obce v organizovaní športových, kultúrnych a spoločenských podujatí. |
-
nedostatok
finančných zdrojov na splnenie spoločenských, kultúrnych a športových
zámerov vo vytváraní podmienok, - stagnujúci, prípadne nepriaznivý demografický vývoj (veková štruktúra), - slabší záujem, najmä mladších občanov o činnosť v záujmových združeniach v obci. |
| Ekonomické podmienky a podnikateľské prostredie |
|
| Silné stránky |
Slabé stránky |
| -
predpoklady
rozvoja podnikania a rozširovania obchodu a služieb pre občanov
v obci, - priaznivý podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva, - obecný majetok, možnosti jeho efektívnejšieho využitia, vrátane podnikania s ním. |
-
potreba
využívania verejných zdrojov (EÚ, SR), - nedostatok pripravených projektov pre žiadosti na dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ, - vysoký stupeň opotrebenia obecného majetku. |
| Príležitosti |
Ohrozenia |
| -
zvýšenie
finančnej a daňovej sily obce, - priaznivé predpoklady pre čerpanie zo štrukturálnych fondov EÚ, - racionalizačné opatrenia a program úspory nákladov v samospráve a obecných budovách. |
-
nedostatok
finančných prostriedkov na rozvoj obce, - neúspešné projekty na čerpanie finančných prostriedkov z rozpočtu SR a EÚ, - nepriaznivé vplyvy na životné prostredie obce, - celkový rast nákladov na činnosť samosprávy, najmä rast cien energií, služieb, nákladov na verejné účely obce a pod.. |
Swot analýza silných
a slabých stránok, príležitostí a ohrození poskytla prehľad
potenciálnych obmedzení i možností pri ďalšom rozvoji obce. Jej
zhodnotenie umožnilo stanoviť nevyhnutné priority strategických cieľov
v jednotlivých oblastiach a prijať opatrenia na zabezpečenie ich
dosiahnutia. Analýza príležitostí a ohrození umožnila odhaliť doteraz
nevyužité šance a súčasne definovať riziká, s ktorými sa samospráva
môže v ďalšom období stretnúť.
IV.
rozvojová vízia obce
Rozvojová vízia obce
predstavuje takmer zidealizované predstavy obyvateľov obce i manažmentu
obecnej samosprávy o tom, ako by obec v dlhodobom horizonte mala
vyzerať, ako by mali jej obyvatelia v nej žiť, ako by sa mali v obci
cítiť, akú kvalitu života by im obec mala v budúcnosti ponúknuť. Je to vízia
predovšetkým pre ekonomicky aktívnu a mladú generáciu obce, ale i vízia
pre pokojný a zabezpečený život občanov v poproduktívnom veku.
Predstava alebo rozvojová
vízia obce je prvým krokom pre stanovenie žiadaných rozvojových potrieb
a vo vecnej rovine slúži na stanovenie dlhodobých i krátkodobých
cieľov, priorít a opatrení, ktoré sa v dlhodobom programovom
dokumente obce ďalej rozpracovávajú do konkrétnej vecnej podoby.
Vízia obce vychádza z
predstáv obyvateľov vyslovených v ankete, na verejných zhromaždeniach
občanov i pri iných príležitostiach a aj zo zámerov obecnej
samosprávy a jej volených predstaviteľov.
Obec
Horná Súča má potenciálne predpoklady byť pre svojich občanov miestom pre
pokojné bývanie, v zdravom a čistom prostredí. Vízia bude pokračovaním
kresťanských a rodinných tradícií v rozvoji a živote obce.
Cieľom je postupné využitie prírodného potenciálu obce so zabezpečením jej
ekologickej stability, vybudovanie obce urbanisticky usporiadanej, zabezpečenej
bytovou a občianskou vybavenosťou, s potrebnou technickou a sociálnou
infraštruktúrou. Naplnenie cieľovej rozvojovej vízie by malo priniesť nové
možnosti pre rozvoj podnikania, vznik pracovných príležitostí v obci
a jej okolí, priaznivé podmienky pre materiálne zabezpečený a duchovne
bohatý život. Obec by mala poskytovať svojim obyvateľom priaznivé podmienky pre
vzdelanie, záujmové, kultúrne, športové a iné vyžitie, ako aj možnosti
oddychu a rekreácie, pri primeranom zdravotnom a sociálnom
zabezpečení. Neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej vízie obce je
i vybudovanie občianskej spoločnosti na princípoch spolužitia aktivity
a solidarity, s dobrými medziľudskými vzťahmi.
V.
Strategické ciele, priority a opatrenia
Naplnenie dlhodobej vízie rozvoja obce
Horná Súča vedie cez stanovenie a plnenie strategických cieľov rozvoja
obce, ich priorít a opatrení. Tieto boli stanovené predovšetkým na základe
problémov, ich príčin a dôsledkov v súčasnom stave obce.
Pre
naplnenie dlhodobej vízie boli v PHSR obce Horná Súča stanovené nasledovné
strategické ciele:
Schéma strategických cieľov PHSR obce Horná
Súča:
| Strategický cieľ č.1 |
| Strategický cieľ č.2 |
| Strategický cieľ č.3 |
| Strategický cieľ č.4 |
| Strategický cieľ č.5 |
| Rozvoj
ľudských zdrojov |
| Racionálne
využívanie prírodného potenciálu |
| Dobudovanie a rozvoj technickej infraštruktúry |
| Dobudovanie
a rozvoj sociálnej infraštruktúry |
| Zabezpečenie
ekonomickej stability samosprávy |
Základným predpokladom pre splnenie
stanovených cieľov je získanie potrebných finančných zdrojov. Ide najmä
o financie z verejných fondov, resp. z fondov Európskej únie.
Ďalším predpokladom pre úspešné splnenie strategických cieľov je dôsledné
vypracovanie a predkladanie programových zámerov a zdôvodnených
žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na príslušné inštitúcie.
A.
Cieľ 1: Rozvoj ľudských zdrojov
Priorita 1: Podpora priaznivého
demografického vývoja v obci
Opatrenie
1.1: Podpora všetkých foriem bytovej výstavby, pomoc pri stavebnom konaní,
najmä mladým rodinám
Opatrenie
1.2: Zvyšovanie úrovne občianskej vybavenosti obce pre vzdelanie, zdravotnú
starostlivosť, obchod, služby, kultúrne a športové vyžitie obyvateľov
Opatrenie
1.3: Zabezpečovanie potrebnej občianskej vybavenosti a zvyšovanie úrovne
výchovno-vzdelávacej práce predškolských a školských zariadení v obci
Opatrenie
1.4: Vybudovanie domova dôchodcov v budove nevyužívanej ZŠ na Trnávke
Opatrenie
1.5: Vytváranie podmienok a príťažlivosti prostredia obce pre záujemcov
o prisťahovanie do obce a trvalý pobyt v nej
Priorita 2: Zlepšovanie podmienok
pre činnosť predškolských
a školských zariadení v obci
Opatrenie
2.1: Zabezpečovanie potrebnej vybavenosti a zvyšovanie úrovne
výchovno-vzdelávacej práce predškolských a školských zariadení v obci
Opatrenie
2.2: Vytváranie podmienok a rozvoj mimoškolskej záujmovej činnosti žiakov
Opatrenie
2.3: Príprava projektovej dokumentácie, získanie stavebného povolenia
k vybudovaniu športovej haly a športového areálu obce
Priorita 3: Zlepšovanie podmienok pre
ekonomickú aktivitu obyvateľov, rozvoj podnikania
Opatrenie
3.1: Rozšírenie trhu práce spoluprácou s investormi v okolí obce
Opatrenia
3.2: Podpora podnikania v obci a v blízkom okolí
Priorita 4: Vytváranie podmienok
a podpora činnosti záujmových spolkov a občianskych združení,
rozvíjanie kultúrnych, športových a spoločenských tradícií v obci
Opatrenie
4.1: Vytváranie priestorových podmienok pre klubovú činnosť záujmových združení
a spolkov obyvateľov obce
Opatrenie
4.2: Udržiavanie a rozvoj kultúrnych, športových a iných dlhodobých
tradícií obce, ich propagácia, podpora a pomoc organizátorom
Financovanie:
§ štátny
rozpočet,
§ rozpočet
obce,
§ európske
fondy,
§ súkromné
zdroje.
B.
Cieľ 2: Racionálne využívanie prírodného
potenciálu
Priorita 1: Formovanie obrazu krajiny,
priestorové a funkčné usporiadanie územia obce
Opatrenie
1.1: Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom obce, hospodársko -
technická úprava pozemkov a ich sceľovanie za účelom ich využitia pre
výstavbu
Opatrenie
1.2: Stanovenie záväzných regulatívov na ochranu životného prostredia, zákona
o pôde a jej ochrane, pri využívaní územia obce
Priorita 2: Environmentálna
zabezpečenosť a ekologická stabilita územia obce a okolia, zdravé
životné prostredie
Opatrenie
2.1: Sledovanie vplyvov na životné prostredie
Opatrenie
2.2: Stanovenie záväzných regulatívov ochrany životného prostredia
a sankčných opatrení pri ich nedodržaní
Priorita 3: Odpadové hospodárstvo obce
Opatrenie
3.1: Rozšírenie separovaného zberu domového odpadu a jeho zhodnocovania
Opatrenie
3.2: Likvidácia veľkého komunálneho odpadu v obci, zamedzenie a sankcionovanie
vzniku divokých skládok
Financovanie:
§ štátny
rozpočet,
§ rozpočet
obce,
§ európske
fondy,
§ súkromné
zdroje.
C.
Cieľ 3: Dobudovanie a rozvoj technickej infraštruktúry
Priorita 1: Vybudovanie kanalizácie vo
všetkých častiach obce
Opatrenia
1.1: Príprava a vypracovanie projektovej dokumentácie na dobudovanie vodovodu
v odľahlých osadách, plynofikácie a kanalizácie vo všetkých uliciach obce
Horná Súča
Priorita 2: Príprava a budovanie
inžinierskych sietí obce pre budúcu bytovú a podnikateľskú výstavbu
Opatrenie
2.1: Príprava projektov a budovanie inžinierskych sietí pre bytovú
a občiansku výstavbu v obci
Opatrenie
2.2: Stanovenie regulatívov postupu pri budovaní inžinierskych sietí pre
objekty podnikateľských zámerov na území obce
Opatrenie
2.3: Výstavba nových vetiev a prípojok inžinierskych sietí v zmysle
potrieb novej bytovej a priemyselnej výstavby
Priorita 3: Výstavba, rekonštrukcia,
opravy a údržba obecných komunikácií, ulíc a chodníkov
Opatrenie
3.1: Zabezpečenie dobrého stavu miestnych cestných komunikácií a natiahnutie nového koberca po celej dĺžke
miestnych komunikácií
Opatrenie
3.2: Rekonštrukcia a dobudovanie obecných chodníkov
Opatrenie
3.3: Obnova technologického vybavenia na letnú a zimnú údržbu miestnych
komunikácií
Opatrenie
3.4: Vybudovanie a rekonštrukcia autobusových zastávok v obci
Opatrenie
3.5: Udržiavanie a doplnenie dopravného a orientačného značenia popri
komunikáciách
Financovanie:
§ štátny
rozpočet,
§ rozpočet
obce,
§ európske
fondy,
§ súkromný
sektor.
D.
Cieľ 4: Dobudovanie a rozvoj sociálnej
infraštruktúry
Priorita 1: Nová výstavba
a rekonštrukcia bytového fondu obce
Opatrenie
1.1: Podpora individuálnej a spoločnej bytovej výstavby
Opatrenie
1.2: Vytváranie podmienok k dobudovaniu nájomných a sociálnych bytov v obci
predovšetkým pre mladé rodiny
Priorita 2: Výstavba a doplnenie
občianskej vybavenosti v obci
Opatrenie
2.1: Projekt a vybudovanie detského ihriska a športového areálu
Opatrenie
2.2: Projekt a vybudovanie telocvične pri základnej škole v obci
Opatrenie
2.3: Projekt a vybudovanie sociálneho zariadenia pre starších občanov
Priorita 3: Odstránenie neobývaných,
starých a nevyhovujúcich stavieb, najmä hospodárskych budov v obci
Opatrenie
3.1: Monitoring neobývaných, starých a nevyhovujúcich stavieb a dohoda
s vlastníkmi o ich odstránení
Priorita 4: Rozvoj obchodu
a služieb (sortiment a kvalita)
Opatrenie
4.1: Zhodnotenie stavu obchodnej siete a vypracovanie projektu rozvoja
z hľadiska rozšírenie sortimentu
a zvýšenia kvality
Opatrenie
4.2: Zhodnotenie stavu siete služieb v obci a vypracovanie návrhov
rozvoja z hľadiska rozšírenia ponuky
Financovanie:
§ štátny
rozpočet,
§ rozpočet
obce,
§ európske
fondy,
§ súkromné
zdroje.
E.
Cieľ 5: Zabezpečenie ekonomickej stability
samosprávy
Priorita 1: Efektívne využívanie
rozpočtových zdrojov obce
Opatrenie
1.1: Znižovanie nákladov na výkon obecnej samosprávy, úsporné režimy nákladov
Opatrenie
1.2: Úsporný režim odberu energií v obecných objektoch
Priorita 2: Využívanie verejných
zdrojov Európskej únie a SR
Opatrenie
2.1: Príprava obce na vypracovanie projektov a predkladania žiadostí na
dotácie zo štrukturálnych fondov Európskej únie
Opatrenie
2.2: Príprava obce na vypracovanie projektov a predkladanie žiadostí na
dotácie zo štátnych fondov SR
Priorita 3: Manažment využívania
obecného majetku
Opatrenie
3.1: Projekt využívania obecného majetku (prevádzkovanie, prenájom, odpredaj)
Opatrenie
3.2: Rekonštrukcia a modernizácia obecných objektov a ich vybavenia
Financovanie:
§ štátny
rozpočet,
§ rozpočet
obce,
§ európske
fondy,
§ súkromné
zdroje.